Naša obec
Obec Jovice leží na východe Slovenska v Rožňavskej kotline na nive Čremošnej, 6 km juhozápadne od mesta Rožňava, pod úpätím Silickej planiny. Je to malá obec so 714 obyvateľmi. Prvá písomná pamiatka o obci je datovaná rokom 1352 a pod dnešným menom sa objavuje od roku 1427. Usadlosť tu však existovala dávno predtým pod názvami Carulossy, alebo Pachapataka.
Zvonica
V stredoveku patrila Krasnahorskému hradnému panstvu, neskôr v nej mali majetky Bebekovci. Obec bola dosídlená počas valaskej kolonizácie v 16. storočí. Obyvateľstvo sa zaoberalo tradičným poľnohospodárstvom a pastierstvom, neskôr i baníctvom. Prvými obyvateľmi lokality pri brehoch Čremošne boli Slovania a po všeobecnej migrácii v Európe maďarské rody, ktoré napokon v tejto oblasti prevládli. Je rodiskom Andreja Cházára – zakladateľa prvého ústavu pre hluchonemých v Uhorsku. V obci sa nachádza Zvonica z roku 1892.
Okolie obce ponúka návštevníkom viaceré prírodné krásy Silickej planiny, Dievčenskú skalu z ktorej je prekrásny výhľad.
Výhľad z Dievčenskej skaly
Symboly obce
Vlajka obce pozostáva zo štyroch podlžných pruhov vo farbách červenej (1/6). Zelenej (1/6), červenej (1/6) a bielej (3/6). Vlajka má pomer strán 2:3 a ukončená je tromi cípmi, t.j. dvomi zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.
Erb obce – v striebornom štíte červené hrotmi nadol smerujuce radlice čerieslo a lemeš, nad ním na zelenej listnatej stopke tri červené ruže, v strede prirodzený puk, po bokoch dve heraldické.
Symboly obce sú zapísané v Heraldickom registri Slovenskej republiky.
COOP JEDNOTA
Čas predaja:
Pondelok:
|
zatvorené
|
|
Utorok:
|
06:45 – 12:00
|
13:00 – 16:00
|
Streda:
|
06:45 – 12:00
|
13:00 – 16:00
|
Štvrtok:
|
06:45 – 12:00
|
13:00 – 16:00
|
Piatok:
|
06:45 – 12:00
|
13:00 – 16:00
|
Sobota:
|
06:45 – 12:00
|
|
Nedeľa:
|
Zatvorené
|
Adresa:
COOP Jednota
Hlavná 75
049 45 Jovice
Tel.: 058 / 7347024
Otváracia doba:
- Každý štvrtok 17.00 – 19.00
Knihovníčka: Mária Zagibová
Ročné členské:
- dospelí: 2,- €
- deti: 1,50 €
Adresa:
Hlavná 35
049 45 Jovice
György Mikesy
Narodil sa v roku 1955. Je ženatý, jeho manželka je liečebná pedagogička a logopedička. Je otcom troch detí (Álmos, Levente, Csenge).
V súčastnosti je riaditeľom, liečebným pedagógom v Reménysugár Fogyatékosok Napközi Otthona v Dabasi, je podpredsedom Občianskeho Združenia Andreja Cházára v Joviciach. Zúčastnil sa vytvorenia pamätnej izby Andreja Cházára a v postavení sochy Andreja Cházára v Joviciach, čo je prvou verejnou sochou v Joviciach. Je poslancom samosprávy mesta Göd (1998-2002 a od roku 2006). Ďalej je poslancom Országos Fogyatékosügyi Tanács a Országos Szociálpolitikai Tanács. Je predsedom Hallássérültek Kultúrájáért Alapítványa.
Ocenenia:
- „cena za rovnaké práva“ – 23. máj 2008, za uznanie viacročnej práci v oblasti habilitácie a rehabilitácie deti a mládeže so sluchovým postihnutím
- „cena Andreja Cházára“ – 24. september 2004, za uznanie vynikajúcej práce vo vzdelávaní sluchovo postihnutých
Kvojka Ferencné Karánsebesy Ildikó
Narodila sa v roku 1947. Vyštudovala liečebnú pedagogiku. Od roku 1974 pracovala ako liečebná pedagogička. Jej vďačíme, že v bývalej kaplnke školy hluchých vo Váci, ktorá dostala meno po Andrejovi Cházárovi je dnes školské múzeum, kde bola predstavená jej prvá výstava o Andrejovi Cházárovi. Jej zásluhou bola zhotovená pamätná kniha, v ktorej sa nachádzajú cenné písania o Andrejovi Cházárovi. Vypracovala a vytlačila prejavy, ktoré odzneli na večierkach Andreja Cházára. Odborne pomáhala pri vytvorení pamätnej izby Andreja Cházára a pri postavení sochy Andreja Cházára v Joviciach.
Ocenenia:
- „cena József Angyal“ – 2001
- „cena za služby pre Pešt župu“ – 2007
- „pamätná medaila za pedagogické služby“ – 2008

1745 – 1816
Náš najslávnejší rodák András Cházár pochádza zo šľachtického rodu Cházárovcov. Bol veľmi známym právnikom, úspešným advokátom. Zastával rôzne verejné funkcie v župách Gemera, Hontu, Liptova, Novohradu a Turne.
Najviac sa však preslávil v celkom inej oblasti: bol duchovným zakladateľom prvej školy pre hluchonemé deti v Uhorsku. Spomínanú školu založili v roku 1802 v meste Vác.
O jeho pestrej osobnosti svedčí aj to, že sa zaslúžil aj o rozšírenie pestovania zemiakov na Hornom Gemeri.